Pod sitnianskym hradom, kape rozum smradom.

Autor: Marta Kasmanová | 12.10.2019 o 19:30 | (upravené 30.10.2019 o 11:01) Karma článku: 2,04 | Prečítané:  700x

Sitnianski rytieri, vylezte z tej diery! Hučala som do hlbokej jamy v čadičových ruinách hradu Sitno. Nakláňala som sa nad tú čudesnú dieru čoraz viac a vyvreskovala. 

Ohlušujúci rachot a trasúci rebrík ma uisťovali, že to robím správne. Desať metrov pod mojimi nohami sa zem chvela ako pred blížiacou sa erupciou. Spolu s rebríkom sme zažívali najväčšie zemetrasenie od výbuchu sitnianskeho stratovulkánu pred miliónmi rokov. To nie je možné, blyslo mi na sekundu hlavou a v tom ma zdrapili mocné chlapské ruky.

Zavri už konečne ústa! Zasyčal Karol a rozhostilo sa ticho. Starý železný rebrík sa dotriasol vo chvíli ako z neho zložil nohu. Zarachotil ďalší hrom. Búrka bola naozaj blízko. Takmer tak tesne, ako vyslobodenie mojich rytierov. Spali tam dolu pod zemou ako nejaké Šípkové Ruženky a vyzeralo to tak, že sa môžu pokojne obrátiť na druhý bok.

Karol ma vliekol hore päťstoročnými kamennými schodmi ako vrece krumpieľ. Odniekiaľ k nám doliehal tichý smiech. Prv než sme sa doterigali na posledný schod, zahorela som ako vatra, čo zo Sitnianskeho brala pred stáročiami na výstrahu pred lúpežnými vojskami šľahala. Pokoj, stávajú sa aj horšie veci, opakovala som si.

Dôkazom môže byť posledný obyvateľ sitnianskeho hradu, urodzený pán Štefan Koháry. V roku 1664 ho niesli z tureckého bojiska pri Leviciach, zabaleného v tmavočervenej hodvábnej zástave jeho uhorského rodu. Stalo sa mu to najhoršie, čo sa človeku môže stať. Čo by on dal za to, že by ho Turci len vysmiali?

Na Sitno som sa vybrala hľadať tajomných rytierov. Ľudia od Hontu až po Oravu básnia o nich celé stáročia. Prešla som Sitno krížom krážom. Odhora nadol. Zľava doprava a ešte aj z rohu do rohu. Ale po sitnianskych borcoch, čo Slovákom lepší život priniesť majú, nie je na celom brale ani chýru ani slychu. A dokonca ani smradu. Ani na ňom, ani pod ním a ani v studených čiernych skaliskách.

A predsa sa krajom nesú chýry o tajomných pivniciach v hradnom brale. V nich mnoho vojska i s koňmi zakliateho. Rady husárov, každý pri svojom koňovi a v strmeni drží nohu. Vedno snívajú tisícročný sen. Keď raz niekto ich skrýšu objaví a správny povel vysloví, vyšvihnú sa na tátoše a hybaaaáááj v Slovenskú diaľ.

Dôkazom ich bytia má byť hojný prameň na Sitne, ktorý v istú hodinu v noci stráca vodu. Vtedy husári totiž kone napájajú. Staré písma zaznamenali, že podľa očitých svedkov je vo vrchu i smradľavý podchod, odkiaľ vyteká od koní kal a moč. A zo skalnej pukliny veľmo ťažký duch ide, „duch, ako z mnohých koniarní, ktoré v Sitne jesto“. Koniec citátu.

Vybehlo už na Sitno pár dobrodruhov, čo tajomné pivnice nájsť v brale zamýšľali. Dokonca i hlavy učenejšie, než tá moja. Taký Andrej Kmeť, čo na Sitno z obloka celý život pozeral, bol veľkou nádejou. V neďalekej Beši našiel mamuta, hoci ten päť metrov hlboko v zemi sa ukrýval. Na Sitne ale múdry muž miesto smradľavých bojarov objavil len desiatky voňavých ruží...

Ani profesor Niederle od samotného rakúskeho cisára viac šťastia nemal. A to Sitnianske bralo s desiatimi chlapmi a dlhými prútmi skrz-naskrz poprepichoval. A predsa do tých pivníc akýsi drotár, drevorubec a honelník dvesto rokov dozadu zablúdili. Rytierov a ich driemajúce kone vraj na vlastné oči zočili! Len či priveľa ohnivého trúnku nepopili?

Túto story z hory si môžeš aj vypočuť na https://martakasmanova.sk/pod-sitnianskym-hradom-kape-rozum-smradom/

Nájdeš tam aj trasu, zaujímavosti, o ktorých si možno ani nevedel a ďalšie fotografie. Aby si vedel, čo ťa čaká, ak by si sa tam chcel vybrať. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Obžaloba Threemu o vražde nespomína, môže to byť taktika

Obhajcovia budú komunikáciu ďalej spochybňovať.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kočner sa po vražde Kuciaka rehotal

Čo si písali Kočner a Zsuzsová v čase vrážd Kuciaka a Kušnírovej.

Autorská strana Samuela Marca

Šokujúce: TA3 nie je spravodajská televízia (píše Samo Marec)

"Poznáte ich po TA3," povedal by Matúš.


Už ste čítali?