Týždeň mobility v praxi..

Autor: Marta Kasmanová | 18.9.2019 o 19:58 | Karma článku: 1,82 | Prečítané:  668x

..alebo Držte si toho chlapca, lebo ho rozpučím! Kričala korpulentná pani, keď si razila cestu preplneným autobusom k východu. Ľudská tlačenka v tesnom autobusovom čreve pobúrene zavzdychala.

Ktosi to útle sedemročné chlapča vtiahol z uličky medzi sedačky. Väčší cestujúci tam pchali hlavy, ramená, alebo aspoň svoje tašky, aby uvoľnili miesto pohrome v modro-bielom svetri. Ako lavína brala so sebou všetko, cez čo sa prevalila.

Au, dávajte pozor! Zvrieskol mužský hlas, keď mu prešla po nohe. Bachaaa, moja rukaaa! Kvílil ďalší, ktorému zachytila rukáv vetrovky. Chvíľu naozaj hrozilo, že chlap príde aj o ruku. Ťažkým vydýchaným vzduchom sa niesli spotené stony a hlasné protesty. Kristepane, to ste sa nemohli hneď po nástupe postaviť ku dverám? Načo ste si sadali?! Ziapala akási žena. Kdesi vzadu sa nejaký adolescent zachichotal.

Ľudia si zo všetkých síl pridŕžali kabelky, ruksaky i vlastné telá. O sedačky, o zriedkavé tyčky, aj o iných cestujúcich. Na prvej zastávke v krajskom meste práve vystúpilo zo desať ľudí z rôznych kútov preplneného autobusu. Keď sa za nimi zatvárali dvere, vyčerpaní cestujúci lačne nasávali čerstvý vzduch. Spokojní, že najhoršie je za nimi.

Vtom sa ale na sedadle vedľa mňa prebudila tá hodne obézna dáma s krikom, že zabudla vystúpiť. A začala sa teperiť von. Prevalcovala ma ako cestný valec čerstvo položený asfaltový koberec a vrhla sa do upchatej uličky. Keď konečne vypadla zo zadných dverí, do autobusu rýchlo nastúpili tí, ktorých vytlačila, alebo duchaprítomne vybehli von sami. Ostatní si naprávali pomliaždené údy, otlačené rebrá, pokazené účesy, ktosi aj utrhnutý remeň na taške. Všetci spotení, červení, zničení.

Uprostred vlaňajšieho európskeho týždňa mobility nebola táto jazda v rannom autobusovom spoji vôbec výnimočnou. Krajská samospráva si v jeho závere pochvaľovala navýšenie počtu cestujúcich v prímestskej doprave o 26 percent.

Či  ľudí zlákala túžba znížiť uhlíkovú stopu, zlepšiť kvalitu ovzdušia v našom regióne, alebo takmer o polovicu lacnejší lístok, je v podstate jedno. Ani jedno, ani druhé, ba dokonca ani to tretie nemohlo vyvážiť výsledné znechutenie z útrpnej jazdy. Moje určite.

Keď teda po roku opäť nadišiel Európsky týždeň mobility, potlačila som akékoľvek ekologické cítenie a do práce cestujem radšej vlastným autom. Tak ako stovky iných. Neekologicky, ale dôstojne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Okolo majetku Bašternáka sa dejú čudné veci

Ako skončí majetok odsúdeného daňového podvodníka?

Stĺpček Jakuba Fila

Snáď si tie deti tú tvár Smeru nebudú pamätať

Nahnevaný Fico sa snaží pôsobiť milo a vtipne, je však skôr trápny.


Už ste čítali?