Nad Tureckou, hore, Krížna oči kole.

Autor: Marta Kasmanová | 27.7.2019 o 20:55 | Karma článku: 2,02 | Prečítané:  771x

Keď do smradľavého plechového kontajneru na námestí v Tureckej dopadla posledná plastová lyžička so zasušenou bryndzou, na Krížnu sa už teperil zlato-biely mesiac. Mali sme niečo spoločné.

Obaja sme mienili zastať na jej vrchole a obaja sme pritom hľadeli na kopu ľudskej špiny. Ale ja som mohla zatiahnuť ťažké veko smetiaka.

Na Mesiaci vraj ľudské posádky zanechali takmer stovku balíčkov výkalov a zvratkov. Niečo podobné na mňa zízalo aj z toho kontajnera. Majstrovstvá vo varení a jedení bryndzových halušiek sú mega-akcia s mega-účasťou a mega-odpadom. Mesiac môže byť rád, že naň ľudská noha už viac ako štyridsať rokov nevkročila. Najmä, ak nemá nijaké kontajnery.

Turecká je rarita. Má len 150 obyvateľov. Miesto plotov lyže. V lete je plná bryndzových halušiek. Nadšených sádzačov a lačných hltačov. V zime zasa adrenalínových retro-drevorubačov. A po krvi bažiaceho komparzu. Miesto sťatých stromov mocní chlapi vyvážajú na rohatých krniach svoje zadky. Valia sa svahmi priľahlých Salášok či Krížnej ako lavíny. Svišťanie saní prehlušujú výkriky strachu i obdivu. A potom všetci odkráčajú do krčmy. Od Kurišov je to len 147 krokov. V Tureckej sa všetko meria v krokoch.

Hore na Krížnu je ich šestnásťtisícpäťsto. Alebo sedem kilometrov. Tri hodiny tvojho času. Tisíctridsať metrov smerom k mesiacu. Pekne z ostra. Bez varovania. Akejkoľvek rozcvičky. Prudkým lyžiarskym svahom rovno hore. Popri stožiaroch, zborenej stanici, krížoch tých, čo nedošli, spadli, zamrzli. Vo vysokej zlatistej tráve sa to ťažko predstavuje...

No v  60-tych rokoch minulého storočia skončila životy na svahu Malej Krížnej posádka malého športového lietadla. Niekde v tých miestach o desať rokov neskôr zamrzol architekt z Banskej Bystrice. Len o dve a pol hodiny ďalej, na Ramžinej, sa za ním pobrala aj kamarátka Evka. Ktosi to na Krížnej skončil dobrovoľne, iného zradilo choré srdce či nešťastný úraz pri lyžovačke. A zopár ľudí malo len smolu. A pomalé nohy. Pretože nestihli utiecť pred lavínou.

Krížna je ničivými snehovými lavínami povestná. Z jej kolmých odlesnených svahov sa sypú takmer pravidelne. Raz za čas sú doslova vražedné. Vie to aj Benjamín Strmeň z osady Bystrô pod Krížnou. Dnes má 95 rokov, ale v roku 1924 prežil svoju smrť. A najtragickejšiu lavínu na Slovensku. Ďalších 18 ľudí toľko šťastia nemalo.

Tak ako Zlatka Poulová z Bratislavy, ktorá v Tureckej trávila zimu v roku 2001. Lavína sa vtedy z Krížnej valila priamo do Tureckej. A na nešťastnú päťdesiatničku. Zastala len sto metrov od prvých domov. Vraj ju, ako mnohé iné, zmiernila kosodrevinová šachovnica nad Kráľovou studňou. V polovici deväťdesiatych rokov ju vysadili lesníci. Mali už smrtiacich lavín plné zuby.

Paradoxne, ten bič si na seba sami ľudia uplietli. Pastieri z Tureckej i z osady Rybô. Keď v 15. storočí klčovali lesy na Krížnej, aby mali kde dobytok pásť. Čo zostalo, dorazili drevorubači a uhliari. Počas zlatej éry Starohorskej huty ťažba dreva na Krížnej nadobudla obludné rozmery. Lavínam otvorila cesty do dedín. Od osemnásteho storočia zničili desiatky domov v dolinách. Aj kráv. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva.

Z Krížnej sa však netreba rútiť ako lavína. V stoosemdesiatkilometrovej rýchlosti by si ľahko mohol minúť legendárnu Kráľovu studňu. Dnes už len pre dobytok. Ale kedysi z nej popíjal sám Matej Korvín. Hneď potom ako ju spravodlivo vyvlastnil trom sporiacim sa panstvám. Na Kráľovu studňu je najlepšie doraziť za súmraku. Kým sa dokocháš sústavou dômyselných napájadiel, určite sa zotmie. Potom sa voda v hrdzavých korytách rozsvieti. Dvetisíc hviezdami z nočnej oblohy. Na svete je len málo rovnako tmavých miest. Voľnými očami narátaš miliardy svetelných rokov nad hlavou...

Pozor však na nočných lovcov. Tiež si chcú užiť čierno-čiernu tmu. Aj ich oči žiaria v temnote. Oplatí sa preto pridať do kroku. Do Tureckej ich bude ešte pár tisíc. Alebo dobré dve a pol hodinky svižného tempa. Cez Úplaz a Ramžinú. Môžeš pritom kývať mesiacu. Máš veľa krásnych zážitkov a on furt len tú kopu ľudského hnoja.

Trasa túry + infošky a ďalšie foto na: http://martakasmanova.sk/nad-tureckou-hore-krizna-oci-kole/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Autor Gorily Holúbek: Flašíka viem vysvetliť, polícia sa mi neozvala

Kvalita nahrávky je podobná originálu.

CYNICKÁ OBLUDA

Ako Fico sám seba usvedčil

Na otázku, či si vypočul nahrávku Gorily, Fico odpovedal, že nie. Pretože on si nikdy nepúšťa vlastné vystúpenia.


Už ste čítali?