Na Plačlivôm mi už bolo do plaču...

Autor: Marta Kasmanová | 26.7.2018 o 20:25 | Karma článku: 10,35 | Prečítané:  5198x

...zahlásilo chalanisko môjmu srdcu blízke po návrate z jeho tour de Západné Tatry. Vôbec sa mu nedivím. Tam už totiž bolo do plaču kadekomu.

Plačlivé (2.125 m n.m.), kedysi zvané aj Plačlivý Roháč, rozhodne nepatrí medzi najťažšie západotatranské vrcholy.  Výstup naň sa radí medzi ľahšie túry, ale... Záleží na tom, prečo a odkiaľ tam prídete. Podľa toho potom môžete mať slzy v očiach od zúfalstva, únavy, bolesti, alebo jednoducho len od dojatia. Ako ja.

Vyteperila som sa tam hneď ako v Roháčoch zliezol sneh a otvorili chodníky. Žiadna obvyklá tatranská plnka sa preto nekonala. Turistov by som porátala na prstoch jednej ruky. Zato na svište by nestačili ani pridané prsty na nohách.  Zvolila som trasu od Žiarskej chaty na konci rovnomennej doliny, popri Žiarskom plese a cez Žiarske sedlo hore na Plačlivé. Pohodovým tempom  a neskutočnou prírodnou kulisou som hore vystúpila za necelé tri hodinky.

Spomínaný chalanisko to zobral z opačného konca. Roháčskou dolinou cez Rákoň, dvojtisícový Volovec a len s pomocou reťazí zdolateľný Ostrý Roháč. Guráž sa mu rozhodne uprieť nedá. Netrénovaný, s niekoľkými kilami fototechniky v batohu navyše, niet divu, že keď po šiestich hodinách zastal na Plačlivom, slzy mal na krajíčku.

Ale tie mal v očiach aj český turista, keď mi na vrchole rozprával príbeh kamaráta. Miloval Roháčske končiare až tak, že si Plačlivé vybral na dobrovoľný skok do večnosti.  Možno sa pri tom smial od úľavy, ale pravdepodobnejšie sú slzy zúfalstva nad zbabraným životom.

Azda tým druhým svetom kráča vedno s nešťastnými deťmi, čo pred mnohými rokmi na Plačlivom Roháči umrzli. Podľa povesti Štefana Rysuľu  vybrali sa tam nazbierať liečivé lišajníky pre ťažko chorú mamku. Znenazdania sa spustil lejak a v mrazivom vetre sa zmenil na ľadovec hrubý ako konce palcov. Vietor hvižďal okolo nich, vrieskal a potom sneh, fujavica, besná zima. Kvílili dlho, kým ich zima, mráz celkom nezdrobili. Sneh už toho roku neskapal. Našli ich pastieri až na druhé leto. Odvtedy tam v búrkach počuť nárek tých dobrých detí... Tak vraj preto Plačlivé.

Žiarska chata je ideálnym východiskom pre výstup na Plačlivé. Ak ste tam ubytovaní. Inak vás čakajú tri hodiny po asfaltke navyše (tam aj späť). Alebo ho vezmete okruhom cez Baranec, Baníkov, či Ostrý Roháč.  Ale to sú už iné štreky. A lepšie to nebude ani Smutnou dolinou.

Žiarske pleso objavíte, keď vystúpite nad pásmo lesa a kosodreviny. Na dne skalnatého kotla žiari ako diamant.

Žiarske svište budete počúvať stúpajúc ďalej do sedla. Len tlkot srdca a ich hvízdanie. Obľúbenú hru na skrývačku sa nesnažte vyhrať. Dajú vám na to len málo šancí.

Žiarske sedlo je ozajstnou bránou do turistického raja. Chýba už len svätý Peter s palicou. Naľavo čnie Plačlivé. Do prava stúpa chodník na Baranec. A priamo pred vami sa hrdia desiatky ostrých Tatrancov.

Plačlivé je ale najbližšie. A tak nohy kráčajú tam. Odmena je sladká. Roháče ako na dlani z temer orlej perspektívy. Niet divu, ak sa vám od toľkej nádhery skotúľa slza po líci.

Komu nechýba odvaha, môže pokračovať ďalej do skalnatých útrob Roháčov a zostúpiť do Smutného sedla. Okruhom sa tak vráti späť k Žiarskej chate.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Hlina sa zaťal, tak asi ešte musíme chvíľu počkať. Ale ja som trpezlivý

O Kočnerovej nahrávke Gorily nehovoril hneď aj preto, aby SaS nepriťažil.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slota sa mal skrývať v chatke, našli sme ho v cudzej haciende

Pôvodne sme chceli len jeho vyjadrenie.

Stĺpček Petra Schutza

Prepisovanie štatistík robí z pomáhať a chrániť paródiu

Manipulované štatistiky sú zničujúcou byrokratizáciou systému.


Už ste čítali?