Keď sa cítim ako ovca...

Autor: Marta Kasmanová | 4.5.2018 o 20:51 | (upravené 4.5.2018 o 20:58) Karma článku: 3,32 | Prečítané:  461x

...vyberiem sa na Hnilickú Kýčeru. Najprudší kopec v Malej Fatre od Kľaku až po Veľkú Lúku. Dokáže vymlátiť nielen kolená, ale aj trudné myšlienky z hlavy. A preto ju milujem.

Na Slovensku sú desiatky kýčer. Strmých pustých vrchov. Tá Hnilická (1.280 m n. m.) v Malej Fatre nezostáva slovníkovej definícii nič dlžná. Je taká príkra, že ak by bola len o trochu prudšia, museli by ste sa na ňu štverať po rebríku. Možno trochu preháňam. Ale aj tak je pre mňa predstava, že pár storočí dozadu sa hore-dole tým krkolomným kopčiskom premávali stáda oviec s rumunskými valachmi a pastierskymi psami, prinajmenšom prekvapivá.

Dnešný moderný človek je rád, ak sa po troch hodinách dotrepe aspoň do sedla pod kopcom. Rozloží oheň a opečie  slaninu. Takto posilnený a oddýchnutý zvládne aj cestu späť. Alebo svätú omšu pod holým nebom. S cezpoľnými z turčianskej i rajeckej strany. Lebo v dobe neexistujúcich motorových drožiek práve tadiaľto putoval pospolitý ľud z jedného regiónu do druhého.

Trepať sa na ozrutný zalesnený kopec nad sedlom samozrejme nikomu ani nenapadlo. Okrem valachov. Stádo neprotestovalo, veď preto je stádom. A psy? Tú zúrivú radosť, čo zaiste sršala z ich očí, keď hnali ovčie čriedy hore Kýčerou, by ste určite chceli aspoň raz v živote zažiť. Aj dnes je popud liezť na Hnilickú Kýčeru zriedkavý. Ale stáva sa to. Napríklad mne. Keď sa cítim ako tá ovca. Viem, že hore zo mňa bude šťastný ovčiarsky pes.

Impozantné 250 metrové prevýšenie na veľmi krátkom úseku vzbudzuje rešpekt v kolenách. Ak ich nedorazí smerom nahor, tak nadol určite. Elastické obväzy sú ale skvelé vecičky a kolenám na chvíľu zavrú hubu. Nasleduje  45 minút fučania, kliania, lapania dychu. Nohy zvyknú plakať. Niekedy aj oči. Záleží na kondičke. Ale keď to zvládnete, nájdete hore nielen vrcholovú knihu ale aj veľkú lysinu. Do knihy sa môžete zapísať. Na lysine rozložiť deku. Vyvaliť sa a užívať si samotu a ticho.

Alebo zbierať sily na zostup. Dvadsať minút v podrepe dá zabrať. Neodporúčam sa na Kýčeru, ale najmä z nej, trepať po daždi. Iba ak máte záľubu v adrenalínových aktivitách a kríže v perfektnom zdravotnom stave. Bude vás totiž stáť veľa úsilia udržať sa v tom blate na nohách.

Hnilická Kýčera je súčasťou hlavnej magistrály a prekrásnej hrebeňovky lúčanskou Malou Fatrou. No ak sa podujmete na prechod hrebeňa od Kľaku až po Veľkú Lúku, pravdepodobne patríte do kategórie turistov, ktorí si ciele ako Hnilická Kýčera vyberajú akurát tak v rámci kondičnej prípravy. A zdolávajú ich zásadne behom a za polovičný čas.  Ako tie rumunské pastierske psy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

ONLINE: Liga majstrov vrcholí, Salah ani Carvajal finále nedohrajú

V prvom polčase gól nepadol, sledujte online prenos s nami.

AUTORSKÁ STRANA BORISA VANYU

Prečo sa na malom ostrove strieľalo aj po nemeckej kapitulácii

Zabíjajme, lebo aj tak nás zabijú.

SPIŠ KORZÁR

Po prietrži mračien ostali popradské ulice pod vodou

Počasie dalo v sobotu Tatrancom opäť zabrať.


Už ste čítali?