Keď spomienky zapaľujú plamienky.

Autor: Marta Kasmanová | 27.10.2017 o 20:03 | (upravené 27.10.2017 o 20:58) Karma článku: 5,52 | Prečítané:  406x

Pre niekoho noc ako každá iná. Pre iného výnimočná. Ponuré jesenné cintoríny rozžiaria milióny plamienkov. To aby dušičky videli, kadiaľ ísť. K nám. Lebo v túto noc môžu.

Len túto jedinú v roku. Uniknúť očistným plameňom a uľaviť si na chvíľu od bolesti. A možno je to všetko inak. Možno to žiaria naše spomienky. Vedú ruky k zapáleniu sviečky. Dobré či zlé...nejaké sú vždy. Jagavé slnká, dohasínajúce fakle, žeravé kutáče. Tlejú v nás. Alebo blčia. A potom v jednu noc rozsvietia cintoríny.

article_photo (VoVi photo)

V predvečer dušičiek vraj vystupujú duše zomrelých z očistca a vracajú sa medzi nás.

article_photo (VoVi photo)

Na jedinú noc v roku majú dovolené opustiť plamene, v ktorých pykajú za svoje hriechy.

article_photo (VoVi photo)

V túto noc žiariacich cintorínov býva na zemi až príliš husto.

Presne o polnoci sa duchovia schádzajú na bohoslužbách. A neradno ich rušiť.

article_photo (VoVi photo)

S prvým ranným zvonením nás opúšťajú a vracajú sa do svojho sveta.

article_photo (VoVi photo)

A ak na Dušičky prší, nie je to vraj dážď. Ale slzy zomrelých, ktorí oplakávajú svoje hriechy...

article_photo (VoVi photo)

...a naše spomienky zapaľujú plamienky.

article_photo (VoVi photo)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dnes píše Matúš Ritomský

Dnes už vieme, že kto nemá zbrojný pas, nie je skutočný Slovan

Maska pacifizmu padla.

Píše Mikuláš Dzurinda

Únia sa musí zmeniť na federáciu (píše Mikuláš Dzurinda)

Aby Únia vzbudzovala nádej aj rešpekt.


Už ste čítali?