Keď spomienky zapaľujú plamienky.

Autor: Marta Kasmanová | 27.10.2017 o 20:03 | (upravené 27.10.2017 o 20:58) Karma článku: 5,52 | Prečítané:  435x

Pre niekoho noc ako každá iná. Pre iného výnimočná. Ponuré jesenné cintoríny rozžiaria milióny plamienkov. To aby dušičky videli, kadiaľ ísť. K nám. Lebo v túto noc môžu.

Len túto jedinú v roku. Uniknúť očistným plameňom a uľaviť si na chvíľu od bolesti. A možno je to všetko inak. Možno to žiaria naše spomienky. Vedú ruky k zapáleniu sviečky. Dobré či zlé...nejaké sú vždy. Jagavé slnká, dohasínajúce fakle, žeravé kutáče. Tlejú v nás. Alebo blčia. A potom v jednu noc rozsvietia cintoríny.

article_photo (VoVi photo)

V predvečer dušičiek vraj vystupujú duše zomrelých z očistca a vracajú sa medzi nás.

article_photo (VoVi photo)

Na jedinú noc v roku majú dovolené opustiť plamene, v ktorých pykajú za svoje hriechy.

article_photo (VoVi photo)

V túto noc žiariacich cintorínov býva na zemi až príliš husto.

Presne o polnoci sa duchovia schádzajú na bohoslužbách. A neradno ich rušiť.

article_photo (VoVi photo)

S prvým ranným zvonením nás opúšťajú a vracajú sa do svojho sveta.

article_photo (VoVi photo)

A ak na Dušičky prší, nie je to vraj dážď. Ale slzy zomrelých, ktorí oplakávajú svoje hriechy...

article_photo (VoVi photo)

...a naše spomienky zapaľujú plamienky.

article_photo (VoVi photo)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák: Ja som si svoje urobil

Rozhovor s exministrom vnútra Kaliňákom.


Už ste čítali?