Reset na Martinkách.

Autor: Marta Kasmanová | 22.6.2017 o 20:37 | (upravené 22.6.2017 o 21:26) Karma článku: 5,22 | Prečítané:  747x

Vždy, keď čítam o ferrate na Martinkách, mám dojem, že autori ju prešli s prstom v zadku a poniektorí pritom ešte aj zívali od nudy. Tuším som jediná, pre ktorú to bol zážitok s veľkým Z.

Ak nevyhľadávate zaistené turistické chodníky a bezpečne sa cítite len na tých, ktoré dokážete prejsť aj bez pomoci oceľových lán, reťazí a stúpačiek, Ferrate HZS pod Martinskými Hoľami (930-1250 m n.m.) sa radšej vyhnite.

Je pravdepodobné, že ju zvládnete aj bez technickej výbavy. Možno pritom siahnete na dno svojich síl. Buďte si však istí, že keď zoskočíte z poslednej zradnej skaly na rovnú zem, vaša hlava bude čistá ako školská tabuľa cez prázdniny. Tak som to cítila ja.

Vybrať sa na ferratu nebolo jednoduché rozhodnutie. Takmer rovnako ťažké ako presvedčiť Karola, aby tam šiel so mnou. Slová ako skaly, istiace laná a reťaze sa u nás nevyslovujú, odkedy sme sa pár krát práve kvôli týmto trom prekérnym záležitostiam predčasne otočili spod vrcholov. Nuž, stávajú sa aj horšie veci.  

Tvrdohlavá som ale jak mulica a tak som sa jedného slnečného dňa ocitla pod nástupovým rebríkom na ferratu. Jej obtiažnosť som hodnú chvíľu posudzovala podľa ľudí, ktorí sa na ferratu odhodlali a ktorí sa otočili späť. Zaradila som sa k tým odvážnejším a o pár minút som sa so širokým úsmevom chopila istiaceho lana a vyšvihla na prvú skalu. Nič iné mi nezostávalo, ak som sa nechcela dať zahanbiť desaťročným dieťaťom predo mnou. Aj keď ono bolo vo výhode, pretože malo odporúčanú prilbu, sedací úväz, tlmič pádov i rukavice. Ja som mala len neisté nohy, šmykľavé spotené dlane a ločkajúce bagandže. Nie od vody.

Nebolo mi všetko jedno. Možno som si tou ferratou chcela dokázať, že nie som až taký strachoprd. Ale úsmev mi z tváre zmizol takmer okamžite. Moje skúsenosti s technickými pomôckami a terénom, v ktorom ste na ne odkázaní, siahali maximálne k rebríkom a reťaziam v Jánošíkových dierach. Ferrata žiada viac. Veľkým hendikepom sú na nej krátke nohy a slabé ruky. Tento nedostatok som vyvažovala hnevom. Dá sa z neho vyťažiť veľa cennej energie a zároveň sa ho zbavíte.

Moja osobná lezecká dráma sa odohrávala vo výške jeden až dva metre nad strmým korytom potoka zhruba hodinu. Na to, že bolo suché letné obdobie, pekne dravého. Fascinujúceho i desivého.  Hoci je Mlynský, neskôr Pivovarský potok označovaný ako tok IV.rádu, nedajte sa zmiasť. Rozhodne nejde o nejakú štvrtotriednu stoku, ktorá sotva tryská zo zeme. Neoplatí sa ho podceňovať. Pramení v juhovýchodnom svahu Krížavy Lúčanských Veterných holí. Hole bičuje nielen vietor ale aj riadne lejaky. Odvodňovať teda má čo. Podľa toho aj vyzerá. Je veľký rozdiel, či sa na ferratu vyberiete pred alebo po daždi.

Bola i panika. Chvíle, keď som uverila, že to nedám. Končím. Že sa priviažem k lanu a už sa ani nepohnem. Vtedy je dobré obzrieť sa. Keď zbadáte ten zástup čakajúcich vysmiatych ľudí za sebou, urobíte všetko preto, aby sa nesmiali na vás.  Vzdať to na ferrate aj tak nemôžete. Cesty späť niet. Je jednosmerná a musíte ju prejsť až do konca. Je lepšie zabudnúť, že celé to môže skončiť aj veľmi zle. Dolu v koryte. Medzi balvanmi. Oplieskaní o skaly. Vtedy bude najväčším úspechom, ak sa vám podarí nenapichnúť na jeden zo spadnutých kmeňov, ale zachytiť sa ho. A udržať sa na mieste do príchodu záchranárov.

Priznávam, že na ferratu som nemohla zvoliť vhodnejší čas. Pokrievka na pomyselnom kotli vo mne nebezpečne nadskakovala. Poznáte ten pocit, keď hlava kričí, že už nevládze. Keď sa bojíte, že každú chvíľu explodujete. Keď jediné čo potrebujete, je vytiahnuť kábel zo steny. To sa mi na ferrate podarilo.

Spolu s prístupom a návratom sme ju zvládli za štyri hodiny. Osobitnú pochvalu udeľujem prístupovému chodníku. S malebnými drevenými lávkami, hrdzavými banskými vozíkmi i koľajami pred zasypanou štôlňou.  S divokým kaňonom, kde vás popadané stromy nútia kloniť hlavu. Ferrata končí pod Bazovou, odkiaľ prejdete ku chatám na Martinských holiach. Po pohodlnej asfaltke späť na konečnú zastávku martinskej MHD Stráne je to konečne nuda.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

PLUS

Prečo je dobré nájsť si architekta

Len rozumný architekt vymyslí dom, v ktorom budete naozaj šťastní.

ŠPORT

Fotografka z Tour: Sagan má výraznú tvár, je fotogenický

Češka bola roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour z motorky.


Už ste čítali?